OMŠE V AUPARKU?

            Čítal som, že v Ríme, na okraji jedného sídliska, je postavené moderné nákupné centrum, v interiéri ktorého je aj kaplnka Premenenia, ktorá v nedeľu na presné poludnie pozýva prítomných nakupujúcich veriacich k účasti na svätej omši.
            Pre nás na Slovensku je neprijateľné, že by sme šli v nedeľu do nákupného centra a v rámci nakupovania si „vybavili“ aj nedeľnú svätú omšu s vedomím, že všetko je v poriadku. Pamätáme si ešte na čas, keď sme demonštrovali svoj nesúhlas s nedeľným predajom, aby nedeľa mohla byť venovaná Bohu, odpočinku, času strávenému s rodinou. Ostávame preto prekvapení, že v „mekke“ katolicizmu, v Ríme, už niečo také funguje.
            Je zjavné, že možnosť svätých omší, ktoré prilákajú k nákupom mnohých veriacich, lahodí aj chuti obchodníkov, sledujúcich svoj zisk. V hlave nám vŕta otáznik, ako to mohol schváliť miestny biskup, keďže sme si vedomí, že bez jeho súhlasu by takéto niečo mohlo sotva existovať. Nám to pripadá ako vzdávanie sa vlastných hodnôt a prispôsobovanie sa trendu tohto sveta.
            Zaujímavé sú však argumenty samotných veriacich, ktorí uvádzajú, že nakupovanie je pre nich zdrojom odpočinku a častokrát možnosťou, ako môžu stráviť čas ako rodina. Nemusia variť, obed strávený v reštaurácii je pre nich priestorom pre rozhovor.
            Zamýšľam sa – ak občasné nedeľné nakupovanie vníma rodina takto – je na tom niečo zlé?

                                                                                                                                  Andy

ODPOVEDÁ KATOLÍCKY KŇAZ M.M.:

            Otázka nedeľného nakupovania je veľmi citlivá. Venoval sa jej aj list biskupov v adventnom období. A ako to neraz býva, aj tento raz odporúčania biskupov v mnohých z nás nastolili viac otázok ako nám ponúkli odpovedí. Hore uvedený dotaz je len jedným z príkladov.
            Nedeľná svätá omša v nákupnom centre – myslím si, že to nie je cesta zmierenia Božieho zákona s konzumnou kultúrou Západu. Nie je dôležité, že ide o Rím. Aj Rím je len „konzumný Západ“ a aj rímski biskupi nemusia vždy konať v súlade s Duchom Svätým. Možno v tomto prípade ide o experiment, ktorého „plody“ sa ukážu neskôr. Ja však podporovanie tejto formy „konzumného relaxu“ v obchodných centrách ešte aj s nedeľnou svätou omšou považujem za slepú uličku. Za rezignáciu na porušovanie Božieho zákona. omse v auparku
            Podľa mňa je naším problémom tiež strata schopnosti nájsť inú formu relaxu ako je „pokleslý“ relax v obchodných centrách. Viem, že je ťažké proti tomu bojovať, keďže dnešná doba tlačí na ľudí pracovným vyťažením v týždni, aby nemali čas na nákupy inokedy ako v nedeľu. A to hlavne v obchodných centrách, ktoré návštevníkom „vychádzajú v ústrety“ rôznymi zľavami. Cirkev, ktorá bojuje proti nedeľnému nakupovaniu, je týmto postavená do úlohy tých, ktorí nemajú cit pre sociálnu otázku mladých rodín, pre ktoré je nedeľné nakupovanie spojené s relaxom „sociálnou vymoženosťou“.
            Chcel by som ale položiť dôraz na nasledovné. Po prvé: vyzdvihovanie „potrieb nedeľných zákazníkov“ stavia obchodné služby na roveň takých nevyhnutných služieb ako je napríklad zdravotníctvo alebo doprava. Nehovoriac o tom, že v tejto kauze ide predovšetkým o zisk nadnárodných spoločností, ktoré z nedeľného predaja profitujú a zneužívajú všetky tromfy na to, aby zrušili „kultúru nedele“ vo svoj prospech.
            Po druhé: ide práve o tú „kultúru nedele“, ktorá je v ohrození. S jej stratou sa znižuje celková kultúra západnej civilizácie. V tomto smere by som odporučil pozrieť sa na moslimov, ako oni svätia sviatok. Keď som bol v Jeruzaleme, sprievodca nás upozornil na to, aby sme si všimli svätenie sviatkov u členov jednotlivých náboženstiev. V piatok – čo je posvätný deň moslimov, bol vo východnom, teda moslimskom Jeruzaleme, úplný pokoj. V sobotu, čo je posvätný deň židov, bol pokoj len v niektorých židovských štvrtiach, no nie vo všetkých. A v nedeľu sa pracovalo všade. Aj vo štvrtiach kresťanských.
            Iste – kresťanstvo zmenilo pohľad na nedeľný odpočinok oproti prísnym židovským normám. Tým, že nado všetko vyzdvihlo lásku k blížnemu, ktorá je zároveň dôvodom pre porušenie nedeľného odpočinku.
            Ale nie je ničenie „kultúry nedele“ práve porušovaním lásky k blížnemu – tým, že sa zavádza pracovná povinnosť na stále viac oblastí života? Momentálne sú to obchody, predovšetkým veľké obchodné centrá, časom to môže byť niečo iné. Vlastne hocičo. Napríklad som počul, že v platenom diaľkovom štúdiu je už bežné, že v nedeľu sa celý deň učí alebo skúša.
            Práve láska k blížnemu je to kritérium, ktoré zdôrazňovali aj biskupi v pastierskom liste. Kvôli mojej potrebe či chuti nakupovať musia ísť do práce tisíce zamestnancov, ktorí nemajú na výber. (iná situácia je v prípade reštaurácie, kde je táto práca spoločensky rešpektovaná ako v nedeľu potrebná, hoci tiež len kvôli relaxu iných.)
            Pravdepodobne však chceli biskupi najviac vyzdvihnúť už spomínanú „kultúru nedele“ ako dňa pracovného voľna. Keďže význam nedele ako dňa odpočinku sa v posledných rokoch stále viac stráca. A urobiť kroky – hoci nedokonalé, ako tomuto trendu zabrániť.